Kortikoidy a lokálne imunomodulátory

Vnútorné nežiaduce účinky 

Tie by nastali v prípade, ak by človek používal kortikoidy na viac ako 30 % povrchu tela. Potom sa časť kortikoidov začne vstrebávať aj do krvi. Podobné riziko hrozí aj v prípade použitia na miesta s veľmi tenkou kožou, ako je tvár, či oblasť genitálií. Dnes už tiež záleží aj na type kortikoidu. Staršia generácia liekov mala väčšie nežiaduce účinky, modernejšie, používané v súčasnosti, majú profil ďaleko bezpečnejší.
 

Vonkajšie nežiaduce účinky 

Kožné nežiaduce účinky nastávajú v prípade, keď človek používa lieky zle. Teda aplikuje hrubé vrstvy, niekoľkokrát za deň, dlhodobo bez pauzy. Jedná sa o atrofiu, teda stenčovanie kože, tvorbu žiliek či jazvičiek, teda o akési starnutie kože. Kortikoidy sú látky, ktoré sú ľudskému telu v podstate prirodzené. Sú obdobou hormónov kôry nadobličiek, takže ak ich dávka nie je prehnaná, organizmus si s nimi dokáže bez problémov poradiť a nedochádza k ich hromadeniu v organizme alebo ku sčítaniu účinkov počas niekoľkých rokov. Ak sa používajú tieto lieky v súlade so zásadami bezpečnosti a presne podľa inštrukcií lekára, nemusia nežiaduce účinky nastať.

Ako teda kortikoidy používať, aby sme z nich vyťažili to pozitívne a vyhli sa nežiaducim účinkom? Je potrebné zdôrazniť, že kortikoidy nie sú určené na starostlivosť o suchú kožu, ale ide o protizápalové lieky. Počas ich používania je teda potrebné kožu dostatočne premazávať premazávacími prostriedkami. Kortikoidy sa často kombinujú s ďalšími látkami vo forme mastí a krémov, ktoré majú protizápalové účinky, napríklad už spomínaný ichtamol. Samozrejme, je nutné dodržiavať aj všetky bežné preventívne opatrenia.
 

Ak sa ochorenie zlepšuje, nasadzujú sa rôzne režimy liečby. Zvyčajne sa kortikoidy aplikujú raz denne na večer v tenkej vrstve na postihnuté miesta. Akonáhle začína zápal ustupovať, nanáša sa liek ob deň na noc, potom ob dva dni na noc a frekvencia použitia sa pomaly znižuje. Je to preto, že sklon k zápalu v koži stále pretrváva, takže ak by došlo k náhlemu vysadeniu a zápal by ešte nebol úplne zahojený, znovu by prepukol v plnej intenzite. Buď sa potom postupným znižovaním liek úplne vysadí, to v prípade, že sa zápal úplne zahojil, alebo sa ochorenie síce zlepší, ale zvyšky zápalu v koži pretrvávajú. Potom stačí použitie kortikoidu dvakrát týždenne. V koži sa totiž vytvorí akási zásobáreň a tú stačí len dopĺňať. Tiež záleží na lokalizácii ekzému. Existujú miesta, ktoré sú na použitie kortikoidov kritickejšie - tvár, krk, prípadne použitie u malých detí a tiež záleží na samotnom priebehu choroby. Totiž ani nízka frekvencia použitia kortikoidov dvakrát týždenne, ak by prebiehala dlhodobo, nie je bezpečná. Potom sa ich použitie vysádza a liečba sa dopĺňa o ďalšie lieky.
 

Ak aj napriek liečbe kortikoidmi zápal prepuká znovu, alebo v prípade malých detí, alebo je ekzém na citlivých partiách tváre, krku, či genitálií, používajú sa lieky relatívne nové a to sú lokálne imunomodulátory. Aj tieto prostriedky tlmia nežiaduci zápal v koži. Tak, ako v prípade liečby kortikoidmi, musí paralelne aj s touto liečbou dochádzať k dostatočnému premazávaniu kože a aj tu je nutné vyhýbať sa dráždivým látkam a vplyvom. Lokálne imunomodulátory nie sú zastúpené v takom rozsahu ako kortikoidy, tie môžu byť slabé, silné, v mastiach, v krémoch či v roztokoch. Neznamená to ale, že by nebola dostatočná možnosť, ako tieto imunomodulátory použiť. Tieto lieky majú veľkú výhodu v tom, že ich dlhodobé použitie je bezpečné, nenastávajú tu teda nežiaduce účinky, ako v prípade kortikoidov. Niekedy ale, obzvlášť v akútnej fáze, môžu dráždiť, nie je teda chybou zo začiatku na niekoľko dní upokojiť kožu kortikoidom a potom prejsť k tej dlhodobej, udržiavacej starostlivosti lokálnymi imunomodulátormi. Tie sa zo začiatku používajú intenzívne, teda dvakrát za deň alebo raz denne na večer, potom ako sa choroba stabilizuje, prechádza sa na udržiavaciu frekvenciu dva až trikrát týždenne.